Goliaš poukázal na to, že organizácia podriadená ministerstvu
zdravotníctva na svojom webe pravidelne zverejňovala údaje o množstvách
spotrebovaných liekov aj o úhradách zdravotných poisťovní a pacientov za
lieky, a to na štvrťročnej aj celoročnej báze.
"Táto dobrá prax sa vlani zmenila. NCZI najskôr začal na štvrťročnej
báze zverejňovať len údaje o spotrebovaných množstvách bez údajov o
úhradách poisťovní či pacientov. A tento rok už aj na celoročnej báze za
rok 2020 zverejnili údaje len o množstvách bez údajov o finančných
úhradách," uviedol.
Ako problematické vníma INEKO to, že pre pár drahých liekoch, pri
ktorých si farmafirmy chránia obchodné tajomstvo, sa verejnosť nedozvie o
finančnej spotrebe tisícok liekov. Šéf inštitútu tvrdí, že sa tak
stráca transparentnosť o použití zhruba 1,5 miliardy eur z verejných
zdrojov.
INEKO tiež uviedlo, že finančné údaje pravidelne používa na vyčíslenie
možných úspor pri efektívnejšom a intenzívnejšom využívaní generických a
biosimilárnych liekov. "Vlani sme takto odhalili plytvanie za 50
miliónov eur. Na základe týchto výpočtov zostavujeme odporúčania na
zvýšenie efektívnosti v liekovej politike," uviedol Goliaš.
Žiada preto o zverejnenie dát z minulého roku. Podľa názoru INEKO pri
nich argument o ochrane obchodného tajomstva nemá veľkú váhu, keďže ceny
z tohto obdobia už pre realitu na súčasnom trhu nemusia byť podstatné.
Inštitút sa snaží získať údaje aj od zdravotných poisťovní. Poukázal
však na komplikovanosť procesu. Ako Goliaš dodal, hrozí, že sa verejnosť
o výške úhrad za jednotlivé lieky nedozvie a že prinajmenšom súkromný a
mimovládny sektor nedokáže presnejšie identifikovať zdroje
neefektívností v liekovej politike, a tým ani nedokáže vytvoriť účinný
tlak na zníženie plytvania pri úhradách za lieky.